Poézia
4. 8. 2009
Jar
Pozri lúčna kvetina,
ako nádherne všetko rozkvitá,
je to krásne a vzácne ako stará rytina
ktorej krása môj pohľad a úsmev privíta
Jak lesklé a jasné lúče to má,
ktoré pália silno do očí,
cítim sa tu ako doma,
a čakám, kým moja noha ten domový prah prekročí.
Ako tak dýcham a cítim prírody vôňu a pýchu
vôňu kvetov a prichádzajúcej jari,
iba potôčik si spieva pieseň tichú,
radosť a úsmev vidím prírode na tvári.
Hoj, len vyžívať sa dá
z toľkej krásy a množstva lesov,
i keď na všetko už súmrak padá,
dá sa tu žiť bez bôľu a stresov.
__________________
Jarná láska
Na jar, keď všetko kvitne,
tiež sa rodí láska a všetka neha,
a práve Ti v srdci svitne,
že láska je preň znamenie z neba.
Znamenie svetelné, ktoré oslepuje všetkých,
a nedá Ti zraku kým Ti pamäť nepríde,
že láska srdcia vystiela z lupeňov hebkých
a vystrojí Ťa plášťom bielych krídel.
Po dlhom čase sa snažíš lásku v srdci prebudiť
a dúfaš, že jej strata z teba nie je možná,
a preto sa začneš kruto súdiť,
že predsa Ťa tvoje srdce dobre pozná.
Pozná, že lásku svoju v ňom držíš
a dáš ju iba tomu, kto Ti ju dá tiež a žiada od teba
a ty ju vášňou a silnou túžbou hltíš,
lebo bez nej spoznáš, čo je pravá bieda.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.